Toto bolo heslo tohtoročného „Oázového leta“, ktoré sa konalo v dňoch od 30. júna do 11. júla v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku. Oázové leto viedol o. Leonard Lasota. Spoločne kráčať za svetlom sme začali 30. júna spoločnou svätou omšou vo farskom kostole v Smižanoch. Po nej sme sa občerstvili a vydali na dlhú, ale za to krásnu cestu vlakom. Unavení, no plní očakávaní, sme dorazili do nášho cieľa. Pred nami sme mali 10 neobyčajných dní, počas ktorých sme spoločne prežívali tajomstva ruženca svetla. Dni boli plné hier, ale aj modlitby. Pri rieke Jordán (Hron) sme si obnovili svoje krstné sľuby, boli sme prítomní na svadbe v Káne, vyšli na vrch Tábor, propagovali Nebeské kráľovstvo, odprosili sme blížneho pri zmierovacej pobožnosti, zúčastnili sme sa na lámaní chleba a poslednej večeri. Vo voľnom čase sme hrali rôzne hry a zabávali sa – niekedy aj sami na sebe :). Bol to naozaj krásne strávený čas s Bohom a kamarátmi. Dni ubiehali ako voda a prišiel čas ísť domov. Ako slnko rozžaruje lúče na každú stranu, tak sme sa my vybrali každý svojou cestou. Zažili sme mnoho pekných okamihov a budeme sa snažiť svedčiť o tom všetkom, čo sme sa naučili tam, kde budeme: v rodine, škole, medzi kamarátmi.