Apoštolát je iným slovom evanjelizácia – činnosť zameraná na šírenie viery. Znamená prijímať Božie veci a odovzdávať ich ďalej. Je to vyjadrením svojej vlastnej zodpovednosti za druhého (blížneho).
Vincent Pallotti šíril svoju veľkú túžbu apoštolátu, ako základné poslanie každého kresťana. Nie len „povinnosť“ kňazov a rehoľníkov, ale tiež laikov, teda nás všetkých. A keďže aktivita jednotlivých ľudí je účinnejšia, keď sa zjednotí a nasmeruje na spoločný cieľ, podarilo sa mu založiť Združenie katolíckeho apoštolátu, dávajúc mu za úlohu zobúdzať vo všetkých katolíkoch hlboké vedomie ich povolania a oživovať v nich lásku. Svojej predstave o apoštoláte tak zároveň vrátil jeho pôvodné poslanie a dodnes je otvorené pre všetkých členov Božieho ľudu.
Združenia rozložené po celom svete prijímajú ideály svätca za svoje vlastné. V neprestajnom rozvoji apoštolujú aj charitatívno – spoločenskú prácu, uskutočňovanú prinášaním pomoci druhým a pomáhaním všetkým, aby mohli žiť v súlade s požiadavkami ľudskej dôstojnosti, v spravodlivosti a pokoji. Usilujú sa nielen o prostriedky, ktoré sú k tomu nutné, ale tiež vyprosujú pre jeho realizáciu Božie požehnanie skrze modlitbu, obetu a dobré skutky.
Sekretariát pre Apoštolstvo a Združenie katolíckeho apoštolátu
páter Vladimir Peklanský SAC
ul. Hutnícka 4
052 01 Spišská Nová Ves
053 / 443 43 44
vlapeksac@o2.pl
Svätý Vincent Pallotti
– zakladateľ Združenia katolíckeho apoštolátu (ZKA)
1. (Život a pôsobenie) – Vincent Pallotti, syn Petra Pavla a Magdalény De Rossi, sa narodil v Ríme 21. apríla roku 1795. Mladosť prežil v náboženskej atmosfére rodinného domu. Kňazskú vysviacku prijal 16. mája v roku 1818. Keďže sa po vysviacke zaoberal všestrannou a mnohotvárnou apoštolskou činnosťou, spriatelil sa s mnohými kňazmi, ale aj so svetskými osobami, ktoré sa aktívne angažovali v oživovaní kresťanskej viery medzi obyvateľmi Ríma. Jeho dušpastierske pôsobenie ho v každej oblasti náhlilo k povstávaniu spolupráce medzi duchovnými, rehoľníkmi a laikmi. V tamtých časoch mu Rím dával široký priestor pre kňazskú a apoštolskú činnosť. Svojou dušpastiersku starostlivosťou prevzal Pallotti veľa oblastí cirkevného života: bol otvorený pre chudobných a opustených; neúnavne spovedal; hlásal konferencie pre rehoľníkov a viedol misie vo farnostiach; organizoval formáciu pre kresťanskú mládež, dospelých laikov a duchovných; otváral a podporoval sirotince; propagoval apoštolát tlače; podporoval misijné pôsobenie a bol otvorený na problémy kresťanského východu; bol pri začiatku osláv oktávy Epifánie (Zjavenia Pána), ktoré boli vyjadrením jednoty a všeobecnosti (katolíckosti) Cirkvi. Ale predsa len nadovšetko v centre jeho angažovania bola vždy starostlivosť o Božiu chválu a spásu ľudí. Silou, ktorá hýbala celým jeho apoštolátom smerujúcim k oživovaniu viery, bola láska v dvojakom rozmere: duchovnom a dočasnom.
Prevládajúcou vlastnosťou v celom živote a apoštolskej činnosti Vincenta Pallottiho bolo neustále úsilie o svätosť, ktoré – dalo by sa povedať – sa stalo „kvasom“, oživujúcim všetky iné oblasti jeho života. Každú chvíľu svojho života smeroval k nekonečne svätému Bohu. Sv. Vincent, úplne pohltený Bohom, vyznáva: Boh, ktorý je vo svojej podstate svätosťou, svojou nekonečnou svätosťou ničí celú moju nehodnosť, a po zmarení mňa celého, ostáva vo mne Boh, Svätosť nesmierna, nekonečná, večná a nepochopiteľná (OOCC X, s. 459).
Vincent Pallotti zomrel v Ríme, v dome pri kostole San Salvatore in Onda, dňa 22. januára roku 1850. Na storočnicu svojej smrti ho pápež Pius XII. pripočítal medzi blahoslavených a 20. januára roku 1963 ho pápež Ján XXIII. kanonizoval. On o Svätom povedal: Sv. Vincent Pallotti je jednou z najvynikajúcejších osôb v oblasti apoštolskej činnosti XIX. storočia. (…) Nebol spokojný s obyčajným kňazstvom. Vymýšľal iné prostriedky, aby dovolil ľuďom poznať a milovať Boha (AKTA SAC V, s. 367; por. Papieże o św. Wincentym Pallottim, Pallottinum, Warszawa 1989, s. 59).
2. (Spiritualita) – Motívom, ktorý dynamizoval mnohorakú apoštolskú činnosť sv. Vincenta Pallottiho, bolo jeho osobné prežívanie viery. Boh ho obdaroval hlbokou skúsenosťou svojej nekonečnej božskej lásky a nekonečného milosrdenstva. Podľa sv. Vincenta Pallottiho, najhlbším motívom Božej činnosti je jeho nekonečná láska. Preto človek, stvorený na obraz a podobu Božiu, nachádza zmysel svojho života iba vtedy, keď neustále praktizuje lásku k Bohu a blížnemu (por. 1Jn 4,16).
Táto skúsenosť dovolila Pallottimu spoznať v Kristovi Apoštola večného Otca. Všetko to, čo robil Ježiš počas svojho pozemského života, nachádza svoj prameň v jeho láske k Otcovi a v jeho spasiteľnej láske k ľuďom (por. OOCC III, s. 175 nn). Život, ktorý je nasledovaním Krista, láska k Bohu Otcovi a láska k blížnemu, tvorí tajomstvo účinnosti apoštolátu každého kresťana. Preto je podľa sv. Vincenta Pallottiho láska najpodstatnejším motívom pre každého, kto túži spolupracovať v apoštoláte. Nasledovanie Ježiša a účasť v jeho spásnej misii sú neoddeliteľné. A keďže všetci sú vyzvaní k nasledovaniu Krista, všetci sú tiež zaviazaný k apoštolskej činnosti (por. OOCC III, s.142).
Mária, Kráľovná apoštolov, je po Ježišovi Kristovi, najdokonalejším vzorom katolíckej horlivosti a dokonalej lásky. Pretože Mária (…) sa tak ďaleko zasvätila dielam pre väčšiu Božiu chválu a spásu duší, že svojimi zásluhami prevýšila apoštolov (OOCC I, s.7). Ten titul kráľovnej apoštolov je pre sv. Vincenta symbolom, programom, najúčinnejším príkladom a najdokonalejším vzorom pre apoštolát každého kresťana.
3. (Dielo) – Okúsenie Boha ako Lásku a Milosrdenstvo spôsobilo, že si sv. Vincent Pallotti všimol potreby Cirkvi v tých časoch a hľadal na ne odpoveď. Dokázal čítať Božiu vôľu v znakoch času. V odpovedi na osvietenie, ktoré dostal 9. januára roku 1835, začal Dielo Katolíckeho Apoštolátu (por. OOCC X, s. 198-199). Pod nadchnutím Ducha Svätého sa rozhodol založiť dielo, v ktorom by sa všetci pokrstení mohli zúčastniť misii Cirkvi, ak sa združia pre realizáciu jedného spoločného cieľa. Vincent Pallotti vysvetľoval svoju víziu v nasledujúcich slovách: Na „Katolíckom Apoštoláte“, čiže „všeobecnom“, môžu mať účasť osoby všetkých stavov, keďže je činnosťou, akou podľa miery svojich možnosti môže a je povinný vykonať každý pre väčšiu Božiu chválu a pre večnú spásu svoju, ako aj blížneho (OOCC III, s.143).
Oficiálny dátum založenia Diela Pallottiho je 4. apríl 1835, deň, v ktorom rímsky vikár, Karol kardinál Odescalchi, udelil Pobožnému Združeniu Katolíckeho Apoštolátu (…) mnoho požehnaní (OOCC IV, s. 1-3). V máji roku 1835 sa Vincent Pallotti obrátil na obyvateľov Ríma s prvým posolstvom, v ktorom predstavil podstatu a cieľ Pobožnej Spoločnosti Katolíckeho Apoštolátu, a pozýval do účasti v nej kňazov a laikov (OOCC IV, s. 119-141). Dňa 11. júla toho istého roku Dielo potvrdil pápež Gregor XVI (OOCC IV, s.8-9). Združenie Katolíckeho Apoštolátu je teda ustanovené v Rímskej diecéze ako verejná spoločnosť – ako právna osoba (OOCC IV, s. 24-26; Úvod d) a v katolíckej Cirkvi existuje ako Združenie komunít a individuálnych členov (Zákon SAC, Rím 1981, 1, 4, 201-205), uznané Svätou Stolicou.
Už za života Zakladateľa prežívalo Združenie Katolíckeho Apoštolátu neprestajný rozvoj, aj keď nie bez ťažkostí a prekážok. Rôznorodosť členov Združenia nútila Vincenta Pallottiho premýšľať nad rôznymi formami príslušnosti a rôznymi organizačnými štruktúrami (por. OOCC I i II). Pri zakladaní Združenia Pallotti nemal zámer vytvoriť v Cirkvi novú inštitúciu, ale oživiť tie, ktoré už existovali a urobiť ich účinnejšími v ich apoštoláte, (por. OOCC III, s. 1-3) za pomoci neúnavnej služby z lásky tam, kde to bolo možné a budovania jednoty i spolupráce s inými v apoštoláte. Podľa sv. Vincenta Pallottiho základom jednoty Združenia je výzva k životu v láske a apoštolskej horlivosti. Veď práve preto putom v Združení je spoluzávodiaca láska, s minimom organizačných štruktúr.
Združenie Katolíckeho Apoštolátu, do ktorého už od začiatku patrili kňazi, rehoľníci a veriaci laici, sa viac organicky rozvíjalo v rokoch po Zakladateľovej smrti. A tak sa stupňovo vyformovali: komunita kňazov a bratov, komunity sestier a iné komunity vytvorené z veriacich laikov, ktorí prislúchajú k rôznym stavom a zastávajú rôzne funkcie. Združenie Katolíckeho Apoštolátu zachováva aj dnes principiálne tú istú formu a je otvorené pre všetkých členov Božieho ľudu. Združuje ono na celom svete všetkých, ktorí sa inšpirujú apoštolskými ideálmi Zakladateľa: tzn. členov inštitútov založených sv. Vincentom Pallottim alebo konštituovaných neskôr v rôznych časoch, ale aj mnohých veriacich laikov, ktorí sa angažujú individuálne alebo v zorganizovaných skupinách, či komunitách. Všetci tvoria jednu rodinu, snažia sa riadiť zásadami spoločného štýlu života a spoločne sa zasväcujú činnosti, ktorá je odpoveďou na výzvy súčasného katolíckeho (všeobecného) apoštolátu.
Smerujúc k plnému uskutočneniu prvotnej vízie sv. Vincenta Pallottiho ako aj hľadajúc cesty jej aktualizácie, Združenie Katolíckeho Apoštolátu smeruje k formovaniu svojho života podľa zásad Generálneho Štatútu, ktorého cieľom je posilňovanie jednoty celého pallotinského Diela a vyjadrenie jeho prorockého poslania.
