Sviatosť birmovania je vysluhovaná v našej farnosti každý rok.
Samotná príprava trvá rok, vyvrcholením ktorej je vyslúženie sviatosti kresťanskej dospelosti – birmovky diecéznym biskupom.
Dátum birmovky je vždy určený Biskupským Úradom približne polroka dopredu.

Ako každý rok prichádza leto a dozrievajú plody zeme, tak aj v duchovnom zmysle kresťan má dozrievať. Na to potrebuje teplo, oheň Turíc, oheň Ducha Svätého.
O zaradenie do prípravy na prijatie tejto sviatosti, ohňa v našej farnosti môže požiadať každý, kto ju ešte neprijal.
Príprava prebieha v skupinách. V nich sa birmovanci usilujú zdieľať svoje názory, učia sa upraviť a zlepšiť ich podľa náuky Evanjelia a učia sa modlitbe. Skupiny vedú osvedčení laickí veriaci, naši farníci, katechéti a animátori, ktorí v spolupráci s duchovnými otcami majú úlohu sprievodcov. Príprava je jednoducho nastavená tak, aby birmovanec prišiel vo viere k osobnému presvedčeniu o svojom vzťahu k Bohu.

Istý francúzsky maliar po každom dokončenom obraze a vystavení na verejnosti, zvolal si do ateliéru svojich najbližších v rodine a požiadal ich o prvé posúdenie. Vedel, že ich kritika bude úprimná.
Keď raz dokončil obraz znázorňujúceho Pána Ježiša ako klope na dvere domu, ozval sa malý chlapec, maliarov syn.
“Ocko, ten obraz ešte nie je hotový, niečo si zabudol.”
Otec obraz dôkladne prehliadol, no chybu nenašiel.
Synček ukázal prstom ku dverám na obraze a povedal:
“Ty si tam zabudol namaľovať kľučku.”
Otec, istotne dobrý kresťan, mu na to odpovedal: “Vieš, syn môj, až trochu vyrastieš a spoznáš Pána Ježiša lepšie, zistíš, že On na dvere nášho srdca len jemne zaklope. Záleží na nás, či otvoríme. Boh sa nikdy do nášho príbytku nedobýja. Kľučka je vždy len zvnútra.”

Tento príbeh sa dá prirovnať ku každej sviatosti. Znamená, že k prijatiu každého daru vo sviatosti, každej Božej milosti sa musí človek otvoriť. Otvoriť sa z vnútra. A sviatosť birmovania zvlášť, pretože sprostredkováva účinky Ducha Svätého. Birmovanca vyzbrojí darmi do duchovného boja ozajstného kresťanského života, aby ako vojak bránil vieru a šíril ju slovom i skutkom.
Dostať od niekoho darček vždy poteší. Duch Svätý nás priam zahŕňa plnosťou svojich darov. Je to naozaj nesmierne veľká Božia pomoc človeku vo všetkých životných situáciách, aby si v nich vedel rady, aby ich správne zvládol.
A sú ešte ďalšie dary – naše nadanie, schopnosti. Každý je na niečo šikovný. Všetky tieto talenty sú Božím darom. A Duch Svätý nás vedie, aby sme ich využívali v prospech blížneho, na zlepšenie sveta okolo seba.
Spomínam si na jedno dievča, z ktorej by mohla byť výborná detská lekárka. Ale bola lenivá. Hovorila: „Načo sa učiť, zarobím si aj bez školy. A deti? Tie budem mať svoje.“ A tak zakotvila tam, kde sa od nej učenie nežiadalo. Dodnes robí baličku v akomsi podniku. A pretože je mrzutá od práce, ktorá ju nebaví, ani sa nevydala. Veď ktože by chcel žiť s takouto zatrpknutou ženou?! Nemá teda ani tie vlastné deti, o ktorých v mladosti hovorila. Pre lenivosť nevyužila dary, ktoré dostala. Mohla byť užitočná mnohým. No nie je užitočná ani sama sebe. Je to škoda pre ňu i pre ľudí okolo nej.
Dary – všetky schopnosti nám Duch Svätý ponúka k tomu, aby sme ich využívali. Aby okolo nás rástlo Božie kráľovstvo dobra. Vtedy keď to pochopíme, budeme šťastní my aj ľudia okolo nás.