Farský kostol:

  • 1. nedeľa v mesiaci počas sv. omše o 10.30 hod.
  • ostatné nedeľe v mesiaci po sv. omši o 10.30 hod.

Svätyňa Božieho milosrdenstva:

  • 3. nedeľa v mesiaci počas sv. omše o 10.30 hod.
  • ostatné nedeľe v mesiaci po sv. omši o 10.30 hod.

Krstná náuka a zápisnica sa koná:

  • v kancelárii farského úradu behom týždňa v čase úradných hodín, alebo podľa dohody
  • v Rehoľno-formačnom Centre behom týždňa po sv. omšiach alebo podľa dohody

Podmienky pre krstného rodiča:

  • žije praktickým kresťanským životom,
  • je pobirmovaný,
  • má vek nad 16 rokov.

Je potrebné, aby krstní rodičia doniesli svoje krstné listy. Krstným rodičom je ten, kto je pri krste, nie v zastúpení.

Sviatosť pokánia si vykonajte v priebehu týždňa pred krstom.

Keby ste tak požiadali malé dieťa, aby si predstavilo strom a opísalo ho, začne rozprávať o korune, konároch a kmeni. Po opakovanej výzve, aby ešte niečo o strome povedalo, bude hovoriť o detailnejších častiach – o konároch, listoch, plodoch. Ak ho však požiadate o ďalšie podrobnosti, asi už nebude mať čo povedať. Na korene väčšinou zabudne.
Je však zrejmé, že aby strom rástol a prinášal úžitok či už rodením ovocia, alebo svojím tieňom a vtáčím spevom vo svojej korune, musí byť pevne zakorenený v dobrej zemi. A to nielen preto, aby čerpal vlahu, ale aby bol odolný voči náporom vetra.
Pokiaľ budú korene pod povrchom, strom sa môže vyvrátiť a uschnúť.

Ako to súvisí so sviatosťou krstu?
Krst je prvá a základná sviatosť, bez ktorej nie je možné prijať, ani udeliť ďalšie sviatosti. Aby mohol človek zo sviatostí žiť, potrebuje byť zakorenený vierou do Pána Ježiša Krista, aby mohol odolávať náporom života. K svojmu kresťanskému rastu musí z prameňov spásy čerpať živú vodu. Sviatosť krstu je teda základom kresťanského života. Nazýva sa vstupnou bránou do duchovného života, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam.
Telesným narodením dostávame prirodzený život. Pokrstením sa duchovne rodíme pre nadprirodzený život, čiže pre nebo. Stávame sa Božími deťmi, kresťanmi katolíkmi, členmi Cirkvi a dedičmi Božieho kráľovstva. Dostávame tak právo používať aj iné sviatosti na posväcovanie svojej duše, plne sa zúčastňovať na živote Cirkvi (predovšetkým svojej farnosti), pestovať v sebe život milosti a duchovného rastu a tak zabezpečiť spásu pre svoju dušu.

Ako?
Nuž podľa želania nášho Pána Ježiš Krista máme byť kvasom – prispievať k zlepšeniu života a medziľudských vzťahov. Máme byť tiež soľou, ktorá dá tejto zemi novú chuť. Svojím životom máme tak svietiť, aby ľudia videli naše dobré skutky a nadchli sa pre vieru, lásku a oslavu Boha.