Snúbenci donesú so sebou krstné listy a o dátume sobáša sa dohodnú aspoň tri mesiace pred sobášom.
Sobášne zápisnice spravidla píšeme v druhú sobotu v mesiaci. Hodina alebo iný termín spísania zápisnice podľa dohody.
Sobášne náuky sa konajú v prvú, druhu, tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci o 8.00 hod.
Témou druhého stretnutia je: „Zodpovedne rodičovstvo“.
Sobáše sa konajú v soboty:
Farsky kostol:
- 15.00 hod.
- 16.30 hod.
Svätyňa Božieho milosrdenstva:
- 13.30 hod.
- 17.00 hod.
- iná hodina podľa možnosti
Sobáše sa nekonajú počas Adventu, Veľkého pôstu a v prikázané sviatky.
Manželstvo je ustanovené Bohom.
Manželstvo je také staré ako sám svet. Je dokonca staršie, než hriech. Pochádza od Boha, ktorý ho ustanovil, keď Adamovi stvoril Evu. Bol to vlastne posledný úkon diela stvorenia.
Manželstvo je obnovené Kristom.
Pán Ježiš sviatostné manželstvo dokonca potvrdil vo viacerých svojich výrokoch a svojou účasťou na svadbe v Kane Galilejskej učinil z lásky k manželom prvý zázrak. Zmluva, ktorú na kríži uzatvoril so svojou Cirkvou, je predobrazom manželského zväzku. S takou istou láskou, s akou sa dal za svoju Cirkev, majú žiť manželia spolu po celý život.
A práve preto by si mali snúbenci dobre rozmyslieť uzavretie sviatostného manželstva. Správne by bolo, keby sobáš v kostole žiadali len tí, ktorí majú vieru, túžia po sviatostnom manželstve, žijú s Kristom a chcú v manželstve vytvoriť napríklad takú sviecu – srdce s tromi knôtmi – trojuholník: muž – žena – Boh.
Trojuholník muž + žena + Boh musí ostať po celý život trvalý a všetko, čo do života manželov prichádza, či už radostné alebo bolestné, tento trojuholník spevnený Bohom unesie. Prirovnám to k stoličke, ktorá má iba dve nohy. Nedá sa na nej sedieť. Stolička so štyrmi nohami je už pohodlnejšia, ale na nerovnom povrchu sa môže prevrátiť. Stolička, ktorá má tri nohy, sa nevyvráti ani na nerovnom povrchu. Trojuholník je vždy ideálny. A na ten, čo spolu s manželmi vytvára Pán Ježiš Kristus, je možné sa úplne spoľahnúť.
Manželstvo uzatvorené vo dvojici s Bohom je teda niečo iné ako pred Bohom.
Dôležité je pred tým pristúpiť ku sviatosti zmierenia. Veď váš prístup k sviatosti manželstva a samotnému sobášnemu obradu už hovorí veľa, a vypovedá sám o sebe.
Keď chceme priletovať cínom dva drôty, musíme ich obidva očistiť. Tým zabezpečíme nielen dobré vedenie, ale aj isté spojenie. Chirurg, chystajúci sa i na tú najmenšiu, drobnú operáciu si dlho umýva ruky a ešte si na ne navlečie sterilné rukavice. Preto je také dôležité, aby dvaja ľudia, ktorí majú vytvoriť takú vážnu jednotu bytostí, boli vo svojom jadre čistí. Ak pokladáme sviatosť zmierenia za uzdravenie minulosti, považujeme ju tiež za veľmi potrebnú, aby žiadny z manželov nemohol ukazovať prstom na minulosť toho druhého.
Sviatosť manželstva si snúbenci odovzdávajú navzájom.
Darovať alebo prijať?
Obe tieto schopnosti sú v ľudskom živote veľkým umením. Veď to poznáte. Sú takí, čo nedokážu nič darovať. A pritom od nich nikto nechce nič zvláštne. Ale nevedia dať ani úsmev, ani radu, ani pohladenie, ani chvíľu času. A tak aj veľa manželov si myslí, že pri svadobnom obrade „berú“. Ak by to tak malo byť (a veľmi často aj je) manželstvo nie je dobré. Manžel v takomto prípade môže povedať – zobrala si ma, tak nech varí, a manželka povie – zobral si ma, tak nech sa stará.
Pokiaľ sa ľudia hneď na začiatku vzájomne neodovzdajú, nie sú schopní sa ani prijať. To je to následné spolužitie dvoch ľudí. On sa odovzdáva jej a ona jemu. Vzájomne si udeľujú sviatosť manželstva. Úzke spoločenstvo života a lásky dvoch ľudí je založené na neodvolateľnom a slobodnom rozhodnutí oboch. Dávajú sa jeden druhému a uzatvárajú zväzok, ktorého pôvodcom je Boh.
