Sviatosť pomazania chorých – sviatosť Božej útechy a nehy – v našej farnosti vysluhujeme individuálne na požiadanie chorých doma kedykoľvek je potrebné, aby sme chorému priniesli pokoj, silu a odvahu na premáhanie bolestí a ťažkostí.
Spoločne túto sviatosť vysluhujeme raz za rok, spravidla 11. februára. Je to deň spojený so spomienkou Panny Márie Lurdskej. V roku 1992 Ján Pavol II. ustanovil tento Svetový deň chorých, pretože 11. februára 1858 sa v Lurdoch Panna Mária prvýkrát zjavila Bernadete Soubirousovej a krátko nato sa pri jaskyni uzdravilo mnoho ľudí aj z tých najťažších chorôb. Možno aj preto, že samotná Bernadeta prijímala s oddanosťou všetky choroby a utrpenia, z ktorých pozostávala jej veľká životná obeta. Týmto chce povzbudiť aj nás, aby sme sa s chorobou a smrťou dokázali vyrovnať. Veď práve v chorobe stretávame Boha, ktorý trpí, ale aj Boha, ktorý lieči.
Pomazanie chorých nám chce ukázať, že choroba môže byť tou bránou, ktorou vstúpi Boh, aby náš život uzdravil, premenil, ale aj pripravil na prechod do života večného. Pomocou tejto sviatosti sa teda udeľuje osobitná milosť kresťanovi, aby mu bolo navrátené zdravie, ak to osoží jeho duchovnej spáse, alebo aby sa ľahšie spojil s Pánovým utrpením a tým aj posväcovaním svojich bolestí a premieňaniu ich na vykupiteľské utrpenie. Na požehnanie pre druhých.
Boh vždy najlepšie vie, ako sa cítime.
A tak aj preto som zašiel do Jeho kliniky – do kostola pred Oltárnu Sviatosť.
Na prehliadke som zistil, že som chorý:
Pri zmeraní tlaku som prišiel na to, že moja láska bola na nízkej úrovni.
Pri meraní teploty teplomer zaznamenal 39º strachu.
EKG potvrdilo, že potrebujem viaceré transfúzie lásky,
lebo moje žily boli postihnuté samotou a preto nedostatočne zásobovali prázdne srdce.
Keďže som nemohol kráčať vedľa svojho brata a bratsky ho podporiť,
navštívil som ortopéda, ktorý zistil, že som si zlomil nohu, keď som zakopol o závisť.
Na klinike zistili, že som krátkozraký,
lebo som nebol schopný povzniesť sa nad negatívne stránky svojho blížneho.
Po zistení hluchoty som si priznal, že som zanedbal počúvanie Pánovho hlasu…
Pán mi ponúkol v svojom veľkom milosrdenstve liečenie zdarma.
Preto pri odchode z kliniky som sľúbil Bohu, že budem brať len „prírodné“ lieky,
ktoré mi predpísal pri tejto hodinke pravdy:
Len čo ráno vstanem z postele, vypijem pohár vďačnosti.
Pred odchodom do práce si dám lyžičku pokoja.
Každú hodinu si dám zopár kvapiek trpezlivosti a jednu tabletku pokory.
Po návrate domov si dám jednu injekciu lásky.
A pred spánkom si zoberiem dve tabletky zmiereného svedomia.
