Z mnohých kútov Slovenska a Poľska sa v dňoch 14.- 29. júla v Bratislave stretlo 33 mladých ľudí s p. Lukášom, prežiť duchovnú obnovu – oázu ONŽ 3⁰. Témou tejto oázy bola Cirkev a hľadanie svojho miesta v Cirkvi, v spojení prežívania tajomstiev sv. ruženca.

Cez tieto dva týždne sme každý deň slávili sv. omšu v inom chráme Bratislavy a taktiež skoro každý deň sme sa stretávali so živou Cirkvou. Tieto stretnutia boli s rôznymi rehoľníkmi a rehoľnicami, s jednou mladou rodinkou, so sestrou v sekulárnom inštitúte a navštívili sme aj dom Quo Vadis (kresťanskú kaviareň). Boli to obohacujúce stretnutia, ktoré nám mali napomôcť nájsť svoje miesto v Cirkvi.

Zúčastnili sme sa aj sv. omše v Dóme sv. Martina, po ktorej nám miestny kňaz ukázal korunovačné dary – klenoty. Absolvovali sme aj púť do Marianky, prešli sme cca 24 km. Naše osobné stretnutia s Kristom (okrem sv. omší) boli aj počas každovečerných adorácii v tichu. Počas tajomstiev bolestného ruženca sme mali sacrum silencium v čase raňajok, obeda, večere a po adorácii (rozprávať sme začínali až po raňajkách). Toto posvätné ticho nás učilo predovšetkým načúvaniu Božieho hlasu a hovoriť len to, čo bolo naozaj potrebné. V jeden deň sme sa zúčastnili stretnutia R13 v Ružomberku, kde sa predstavovalo 44 reholí. My sme tam prezentovali spolu s p. Lukášom a p. Vladkom našich pallotínov.

Tieto duchovné cvičenia boli úžasným časom plným Božích dotykov, milostí a taktiež radosti, spevu a smiechu. Jazyk na tejto slovensko – poľskej oáze nebol žiadnou barierou! Avšak veľké starosti v zorganizovaní tejto oázy mal určite p. Lukáš. Aj touto cestou mu veľmi pekne ďakujeme za to, že sa vôbec na to dal.

A pamätajme, že Cirkev nie je inštitúciou, ale Božím telom, ktorého údmi sme MY sami. Pán už na Zemi nemá telo, ktorým by slúžil bratom, tak ktorou časťou Jeho tela chceme byť MY ?