Mesiac august by už pre niektorých veriacich nebol mesiacom bez putovania k Márii. Aj vďaka našim duchovným otcom sa nám dostalo nesmierne veľkej milosti, že sme mohli aj tento rok putovať do Medžugoria a počas desiatich dní prežívať úžasný pokoj, nevysloviteľnú pohodu a obrovskú radosť. Hoci cesta do Medžugoria je náročná, stretnutie s Matkou je o to radostnejšie po jej prekonaní. Tieto naše pocity pramenili naozaj z veľkej vďačnosti už len za to, že sme sa viacerí mohli vrátiť a iní aj po prvý raz byť na vzácnych miestach, kde sa nebo spája so zemou, kde Mamička Mária prichádza zachrániť svoje deti pred zatratením. Prichádza a neprestajne ich napomína k obráteniu, pôstu, modlitbe. Toto miesto ponúka ozajstný pokoj, nie ten, ktorý dáva svet. Pútnik si uvedomuje blízkosť Boha a jeho Matky.

Priestoru na modlitbu bolo dosť, najmä pri večernom štvorhodinovom programe. Krásna možnosť adorácií, trávenia chvíľ s Pánom Ježišom, počutie množstva prednášok, vnútorné stíšenie, rozhovor s Bohom.

Všetko to bolo umocnené neustálou denno-dennou hodinou 18,40, keď sa Panna Mária zjavuje. Jemná melódia „Ave, Ave, Mária“ znejúca priestranstvom z kostolných veží len dopĺňala veľkosť a slávnosť vzácneho okamihu.

Neboli to zážitky len na chvíľu, momentálne nadšenie, ale čosi hlboké, čo je stále v  nás – veľké obohatenie, posilnenie, povzbudenie vo viere. Pútnik takto obohatený odchádza do sveta naplnený silou, ktorú môže dostať iba cez Ducha Svätého, ktorý v nás koná svoje dielo skrze naše otvorené srdce.